Postihnutie u dieťaťa

Keď sa v rodine objaví dieťa s postihnutím, je to neobyčajne ťažká skúsenosť, ktorá vyburcuje a často preorganizuje život všetkých jej členov. Pri očakávaní narodenia dieťaťa rodičia neočakávajú komplikácie – no keď sa o nich dozvedia, často nevedia, čo majú robiť.

V podobnej situácii sa ocitnú aj rodičia, ktorých zdravé dieťa sa zraní a následkom úrazu je postihnutie. Choroba dieťaťa často aj značne mení rozdelenie domáceho rozpočtu, zvlášť keď jeden z rodičov musí opustiť prácu, aby sa mohol postarať o dieťa.

Etapy, ktorými prechádzajú rodičia detí s postihnutím:

1. Šok

Informácia o tom, že dieťa nie je zdravé je pre rodičov tragická – počiatočná nedôvera prechádza do negácie. Rodičia si myslia, že predsa nie možné aby ich dieťa bolo choré. Objavia sa rôzne emócie, napr. strach, bezmocnosť, stiesnenosť, pocit beznádeje, niekedy agresia.

2. Depresia

Bezradnosť a bezmocnosť, akú často cítia rodičia, sa stáva taká ťažká, že ju nevládzu uniesť a pritlačení svojimi emóciami rodičia často podliehajú depresii. Chvíľu upokojenia prináša systematická práca pri dieťati, ktoré potrebuje opateru.

3. Etapa zjavného prispôsobenia

Rodičia často zúfalo hľadajú východisko zo situácie, vtedy sa objavujú myšlienky rôzneho druhu na základe obranných mechanizmov. Rodičia hľadajú vinníkov za postihnutie ich dieťaťa, čo im umožní striasť zo seba pocit viny, často odmietajú myšlienku na to, že dieťa je postihnuté. Tento čas je etapou hľadania riešení, trochu chaotický, často vedie k hypnotizérom, bioenergoterapeutom a bylinkárom. Po vyčerpaní všetkých možností sa rodičia často vzdajú.

4. Etapa konštruktívneho prispôsobenia

Je to pozitívna etapa, kedy rodičia začnú pracovať so svojím dieťaťom na zlepšení svojho života. V tejto etape sa rodičia učia, ako tráviť čas so svojím dieťaťom. Taktiež zistia, že dieťa im dáva bezvýhradnú lásku, a to ich robí šťastnými. Rodičia hľadajú možnosti ako urobiť ich deti šťastnými.

Prechod medzi jednotlivými etapami nie je jasne vyznačený, ich hranice sú voľné. Pre postihnuté dieťa treba veľa obetovať, často zanechať svoje potreby, doterajší život. Veľa záleží od stupňa postihnutia, od toho, či dieťa vyžaduje stálu opateru, v akom stupni je, či je to fyzické alebo psychické postihnutie. Rovnako treba rátať aj so sprievodnými chorobami, predovšetkým sa môžu vyskytnúť tie, čo spôsobujú utrpenie dieťaťa a jeho rodičov.

Postihnuté dieťa = malý človek s veľkými potrebami

Opatera o choré dieťa je výzvou, ktorej sa treba každý deň postaviť. Opatrovateľ takéhoto dieťaťa musí vždy pamätať na to, že choré dieťa je malý človek, ktorý mal menej šťastia než iné deti, ale to ho nezbavuje jeho práv:

• cítiť sa milované také, aké je
• rozvíjať sa podľa svojich možností.

Rodič, ktorý to chápe a dovolí dieťaťu byť natoľko samostatným, nakoľko je dieťa schopné, ktorý naučí dieťa sebaprijatiu a vštepí doňho optimizmus a odolnosť, dá dieťaťu neuveriteľnú silu.

Postihnutie vzbudzuje strach, hanbu, rozpačitosť. S týmito pocitmi treba stále bojovať.

UPOZORNENIE – je dôležité, aby sme sa nesústredili na postihnutie dieťaťa, ale na to, aký má potenciál. Dokonca najviac postihnuté deti, s ktorými sa systematicky pracuje, robia pokroky. Tieto drobné kroky potešia a motivujú k ďalšej práci. Často vyčerpávajúca, ťažká, nákladná rehabilitácia dlho neprináša efekty, ale nakoniec aj najmenšie pokroky dokážu vynahradiť všetko vynaložené úsilie.

Postihnuté dieťa okrem všetkých každodenných výziev, aké stavia pred neho rodina, môže byť zdrojom obrovskej radosti a zadosťučinenia. Takého dieťa sa učí pokore, trpezlivosti a citlivosti, empatii a oddanosti. Odpláca sa bezhraničnou láskou a oddanosťou.

Ak sa staráte o postihnuté dieťa, nezabudnite že…

• Máte právo na pocity, ktoré vami lomcujú – vyskúšajte prežívať ich vedome a využite ich konštruktívne.
• Bez ohľadu na to, aký je druh a stupeň postihnutia vášho dieťaťa, pamätajte na to, že je to malý človek – pozerajte naň predovšetkým ako na dieťa, nie ako na choré dieťa.
• Potrebujete čas pre seba, aj keď si ho nedoprajete. Poproste niekoho, aby vás zastúpil pri dieťati a urobte niečo pre seba.
• Ak potrebujete psychologickú či právnu pomoc, pomoc v opatere alebo akúkoľvek inú pomoc – nezabudnite, že sú organizácie, ktoré existujú na to, aby vám pomohli. Využitie ich pomoci nie je znakom slabosti, ale sily.
• Ste silnejší/silnejšia ako vaše dieťa – nevyužívajte svoju silu proti nemu, ale pre jeho úžitok. Ak vaše emócie naberajú na intenzite, nevyvršujte sa na dieťati.
• Ak máte ďalšie, zdravé deti, nezabudnite, že aj pre ne je vaša situácia ťažká. Zdraví súrodenci chorého dieťaťa tiež potrebujú pozornosť, lásku, starostlivosť. Snažte sa vyhradiť si každý deň trochu času výlučne pre ostatných členov rodiny.
• Nie ste sám/sama – existuje veľa spoločenstiev rodičov postihnutých detí a množstvo internetových fór, na ktorých sa ľudia delia so svojimi podobnými životnými situáciami a so svojimi skúsenosťami. Možno takýto kontakt s nimi vám pomôže vydržať každodenné ťažkosti a možno svojimi postrehmi pomôžete niekomu inému.
• Vaše dieťa vás bezhranične miluje – nezabudnite, že jemu je k šťastiu potrebné vaše prijatie, prítomnosť, vaše teplo a pocit bezpečia. Vy ste jeho sila.
• Ak vaše dieťa trpí inkontinenciou, zabezpečte mu každodenný komfort použitím správnych absorpčných produktov, ktoré sú určené pre deti alebo najmenšie rozmery absorpčných produktov pre dospelých. Ak chcete vidieť, ktoré produkty Seni sú vhodné pre vaše dieťa, kliknite tu.